Život Prešova
online
online
T. JEŽEK: Na slovenskej strane nebola vôľa udržať spoločný štát
24.11.2012 Bratislava
Bratislava 24. novembra (TASR)- Ekonomická situácia Československa v roku 1992 pri rozpade federácie nehrala žiadnu úlohu. „Udržať spoločný štát sa nedalo, pretože k tomu chýbala vôľa na slovenskej strane. No bolo to správne rozhodnutie,“ povedal pre TASR český ekonóm a bývalý minister privatizácie Tomáš Ježek.
Naopak, Pavol Kárasz zo Slovenskej akadémie vied (SAV) vidí dôvod rozdelenia federácie aj v rozpade trhov členov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) vo východnej Európe, kam smerovala väčšina slovenského zbrojárskeho a strojárskeho exportu. „Po roku 1989 na Slovensku priemyselná produkcia klesla viac ako po 1. svetovej vojne, čo spôsobilo viac ako desaťpercentnú nezamestnanosť,“ konštatoval pre TASR Kárasz.
Podľa Ježka slovenskú ekonomiku poškodilo predovšetkým obdobie centrálneho plánovania a industrializácia, ktorá sa zrealizovala až v období socializmu, na rozdiel od Česka, kde bola v 19. a na začiatku 20. storočia. „Niektorí slovenskí politici však považovali centrálne plánovanie a jeho výtvory za výmysel Prahy,“ dodal Ježek.
Samotné rozdelenie federácie považuje Kárasz za bezprecedentne inteligentný proces, kde bola snaha zachovať čo najviac spoločného. „Až do vstupu do Európskej únie (EÚ) sa zachoval spoločný pracovný trh. Bola snaha zachovať aj spoločnú menu. No rozdielna finančná a hospodárska politika oboch štátov spôsobila, že spoločná mena sa stala neudržateľnou,“ upozornil Kárasz.
V roku 1993 po rozdelení federácie dosahovala výkonnosť slovenskej ekonomiky približne 70 percent českej. Za 20 rokov sa tento rozdiel výrazne zmenšil. „Slovensko po rozdelení federácie urobilo obrovský pokrok. Zrealizovalo kľúčové reformy, splnilo maastrichtské kritériá, platí eurom a je váženým členom EÚ,“ uzavrel Ježek.
Naopak, Pavol Kárasz zo Slovenskej akadémie vied (SAV) vidí dôvod rozdelenia federácie aj v rozpade trhov členov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) vo východnej Európe, kam smerovala väčšina slovenského zbrojárskeho a strojárskeho exportu. „Po roku 1989 na Slovensku priemyselná produkcia klesla viac ako po 1. svetovej vojne, čo spôsobilo viac ako desaťpercentnú nezamestnanosť,“ konštatoval pre TASR Kárasz.
Podľa Ježka slovenskú ekonomiku poškodilo predovšetkým obdobie centrálneho plánovania a industrializácia, ktorá sa zrealizovala až v období socializmu, na rozdiel od Česka, kde bola v 19. a na začiatku 20. storočia. „Niektorí slovenskí politici však považovali centrálne plánovanie a jeho výtvory za výmysel Prahy,“ dodal Ježek.
Samotné rozdelenie federácie považuje Kárasz za bezprecedentne inteligentný proces, kde bola snaha zachovať čo najviac spoločného. „Až do vstupu do Európskej únie (EÚ) sa zachoval spoločný pracovný trh. Bola snaha zachovať aj spoločnú menu. No rozdielna finančná a hospodárska politika oboch štátov spôsobila, že spoločná mena sa stala neudržateľnou,“ upozornil Kárasz.
V roku 1993 po rozdelení federácie dosahovala výkonnosť slovenskej ekonomiky približne 70 percent českej. Za 20 rokov sa tento rozdiel výrazne zmenšil. „Slovensko po rozdelení federácie urobilo obrovský pokrok. Zrealizovalo kľúčové reformy, splnilo maastrichtské kritériá, platí eurom a je váženým členom EÚ,“ uzavrel Ježek.
0
www.ZIVOTPO.sk
